RODNYJA VOBRAZY Vobrazy miłyja rodnaha kraju,               
Smutak i radaść maja!..
      
 
Jakub Kołas
    Hałoŭnaja      Słoŭniki           Spasyłki      Ab sajcie       Кірыліца      Łacinka    
Jurka Hołub
Vieršy
Kantekstny tłumačalny słoŭnik
Kachanaja apovieść
Niby płamień na dach naskočyŭ,
Bo zažadałi zakryčać:
– Zahadvaŭ sud!
– ...I raiŭ ojča...
– Padjudžvaŭ kormleny karčmar?
 
Daznaŭsia: praviednych – da łicha.
Dačuŭsia: hałasu – praz kraj.
Dy tolki ty svaim uzdycham
Mianie vyvodziła z-za krat.
 
Pad šeptam źvierchu pałymianym,
U locie jarasnych raśnic
Nam ciesna stała na palanie
I volna ŭ schovach vierasnych.
 
I patajemny pa pryrodzie,
Zdabytčyk prahi dla pryčyn,
Tvaje ja rysy nie znachodziŭ
U vabnych vobłikam žančyn.
 
Kałi žurba pry mnie paŭstała,
A viedaŭ: chutka nie minie,
Tvaja krasa, tvaja pastava
Zrabiłi dužaha ź mianie.
 
Jak dzionna-srebny na pahorku,
Pryćmieły ŭnočy, iniej źziaŭ,
Na nas zaklony śviet nahortvaŭ
Dy pasam lutym nie źviazaŭ.
 
Była rašučaju – da bolu,
Dzie strachu dźmułasia sava.
Chacieŭ nia ja, a ty najbolej
Sabie svabodu skasavać.
 
I miłavaŭ tvajo kalenca
Nia viecier źjezdžany štohod –
Tvajoj piaščoty spadkajemca
I vorah budučych niahod.
 
 
 
 
Padabajecca     Nie padabajecca
2009–2020. Biełaruś, Miensk.